Vodný krst

Krst sa vykonáva podľa apoštolského vzoru pri tých, ktorí veria, podľa Slova vzkrieseného Pána, „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ (Mk. 16:16). „Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (Rim. 10:17). Krst sa uskutočňuje ponorením tak, ako tomu bolo počas prvých storočí po dobe apoštolov. Pokropovanie a polievanie vodou a odriekanie trojičnej formuly vzniklo približne v dobe, keď bolo kresťanstvo násilím prinášané národom, a preto tieto postupy odmietame, pretože nemajú biblický základ.

Pozrime sa na svedectvo niekoľkých svedkov z rannej cirkvi: Peter, muž prvej hodiny, v prvý deň, keď bola založená novozákonná cirkev, vyriekol s božskou autoritou pod vedením Ducha Svätého, „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“ Skutky 2:38). Pretože je napísané, „a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami.“ (Luk 24:47).

Takisto po kázaní Filipa v Samárii boli tí, ktorí uverili, pokrstení, ako môžeme čítať v Skutkoch 8:16 – „...a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.“

Na objasnenie tohto dôležitého učenie môžeme použiť ešte tretieho svedka, aby bolo svedectvo úplné. Po kázaní apoštola Paula sa prirodzene konal krst, ako je uvedené v Skutkoch 19:5 – „Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.“ V krste veriaci svedčia, že prijali odpustenie svojich hriechov, a potvrdzujú to v poslušnosti k veľkému povolaniu.

Prví apoštoli ako aj Filip a Pavol kázali a vykonávali krst presne v súlade s Mat. 28:19. Neopakovali text ako formulu, ale zjavne pochopili, čo Pán mienil, keď povedal, „…krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha…“, pričom v poverení bolo dôraz položený najmä na novozákonné meno zmluvy - Ježiš. Jeden pravý Boh sa sám zjavil ako Otec, Syn aj Svätý Duch, na ktorého sa vzťahuje toto meno, ktoré je nad každé iné meno a v ktorom spočíva celá spása. Boh je Otec, ale to nie je Jeho meno. „Syn“ tiež nie je meno, ale to, kým On je, ani „Svätý Duch“ nie je meno. Jediné meno Otca, Syna a Svätého Ducha, do ktorého boli apoštoli poverení krstiť, bolo vtedy, je dnes a bude naveky meno Pán Ježiš Kristus. To je pravé učenie a prax apoštolov, potvrdená svedkami z Nového Zákona. Na počiatku kresťanstva boli všetci veriaci pokrstení v mene Ježiša Krista, dokonca aj sám Pavol (Rim. 6:3). Je takisto potvrdené v cirkevných dejinách, že tento krst sa vykonával ešte dlho po dobe apoštolov. V Biblii neexistuje ani jedno miesto, kde by sa krst vykonával len opakovaním textu z Mat. 28:19.