Základ viery
Sväté písmo je jediným zdrojom a úplným základom našej viery, jedinou smernicou v učení a živote. Prostredníctvom Svojich prorokov v Starom zákone a apoštolov v Novom zákone nám Boh zanechal všetko, čo potrebujeme vedieť. Biblia obsahuje celé svedectvo Božie, ku ktorému nemožno nič pridať, podobne ako nemožno nič pridať k závetu.
„Apoštolským učením“ je len to, čo apoštolovia skutočne zanechali napísané v Novom zákone. Len to, čo skutočne učí Biblia, je „biblické“. Len to, čo pochádza zo samotného Krista, je „kresťanské“. yznania viery, ktoré zazneli na rozličných konciloch v priebehu cirkevných dejín, odmietame ako prídavky k originálnemu Slovu a ako jeho falšovanie.
Slobodná ľudová misia Krefeld sa ako spoločenstvo odlišuje od všetkých cirkví, ktoré vznikli počas prebudení od čias reformácie. Vo všetkých z nich vznikli lokálne zbory, ktoré sa zorganizovali pod určitým vedením. Hlásame celú radu Božiu prostredníctvom jedného platného Slova, ktorá je potrebná na dokonanie novozákonnej cirkvi. Preto je potrebné poslúžiť každému, kto patrí k Božiemu ľudu, bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť.< Na základe zvestovania tejto poslednej biblickej zvesti nevznikne nová organizácia s lokálnymi zbormi, ktoré by boli pridružené k Misijnému centru v Krefelde, ale cirkev Ježiša Krista, ktorá musí byť ako nevesta vyvolaná a pripravená na stretnutie so Ženíchom. Veriaci sa môžu schádzať na ktoromkoľvek mieste.
Naše spoločenstvo nehlása, že spása je len u nás. Sme len súčasťou spoločnej cirkvi (eklézie), ktorú tvoria všetci „povolaní“ na základe Božieho slova a „vyvolení“, ktorí majú patriť do cirkvi živého Boha. Nestaviame žiadneho človeka ako zakladateľa nášho spoločenstvo, sme len pokračovaním predchádzajúcich prebudení, ktoré na zemi nastali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia ako priame pôsobenie Ducha Svätého. Pán sám buduje Svoju cirkev a On ju aj dokoná ku dňu Svojho návratu.
Viera v jediného pravého Boha, mimo ktorého nie je nikto, kto by sa zjavil vo všetkých Svojich atribútoch ako Stvoriteľ, Zachovávateľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca atd., je pre nás jediným záväzným a platným základom viery. Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! Toto je najstaršie zdokumentované biblické vyznanie viery z úst samotného Boha. Učenie „Jedine Ježiš“ (Jesus Only) ako aj náuku o troch božských osobách odmietame, pretože nie sú potvrdené v Biblii.
Nicejsko-chalcedónske vyznanie viery je takisto potrebné odmietnuť, pretože nie je biblické. Okrem iného sa v ňom uvádza, „...jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého; splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom...“ – aby bol Syn splodený z Otca v nebesiach a potom sa takisto stal Bohom – Biblia neobsahuje ani najmenší náznak takejto myšlienky. Trojjediná predstava, ktorá sa učí, bola prijatá pohanskými cirkevnými otcami a predstavuje obraz starovekej mytológie prenesenej do formálneho kresťanstva. Pravé apoštolské vyznanie sa nachádza výhradne v Biblii. V spise „Didaché“, ktorý sa nazýva aj „Náuka apoštolov“, sa nachádza to, čo sformulovali cirkevní otcovia. Cirkevné články viery sú súčasťou histórie založenej na dogmách, a preto nie sú pre nás záväzné.
Boh je jeden. Nie tri osoby sú všemohúce, vševediace, všadeprítomné a večné, nie tri osoby sú všemohúce, nie tri osoby spolu súhlasia, ale jeden pravý, všemohúci a večný Boh, ktorý je Duch a zjavil sa rozličnými spôsobmi od počiatku času. V Novom zákone sa zjavil pre našu spásu ako Otec v nebi, s nami na zemi v Synovi (Imanuel – Boh s nami) a vo Svojej cirkvi v podobe Svätého Ducha. Syn bol zasľúbený počas celého Starého zákona. On je Ten splodený zo Svätého Ducha, narodený z Márie, ktorý sa zjavil v tele ako náš Vykupiteľ, Prvorodený medzi mnohými bratmi. Syn je takisto Pán. Preto je napísané, „Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!“ (Luk 1:43). Takisto je napísané, „...lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom“ (Luk 2:11). A znova je napísané, „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, okrem v Svätom Duchu.“ (1 Kor. 12:3). Ten „Ja Som“, Logos, Slovo, Jeden, ktorý vyslovil do bytia všetky veci, Jeden, ktorý zjavuje Seba samého, je vždy ten istý. Hospodin/Jahve Starého zákona je Pán/Ježiš v Novom zákone. V Starom zákone bol v duchovnom tele, v Novom zákone v tele z mäsa.
Boh stvoril človeka na Svoj vlastný obraz, aby s ním mal obecenstvo. Vzťah medzi Stvoriteľom a Ním stvorenými sa narušil pádom do hriechu. Pád vyvrcholil zvedením, z ktorého vzišlo semeno. Preto musel Hospodin priamo ustanoviť nepriateľstvo medzi týmito dvoma semenami a vyrieknuť rozsudok nad Evou, že bude rodiť deti v bolesti. V rovnakej súvislosti bolo dané prvé zasľúbenie v súvislosti s Vykupiteľom, že Božské semeno príde skrze ženu a rozdrtí hlavu prekliateho hada (Gen. 3:13-17).
Na začiatku prirodzeného stvorenia Satan zviedol Evu a zatiahol Adama do prestúpenia, čím bolo celé ľudstvo privedené k pádu. Satan tak získal vplyv a moc nad celým stvorením, ktoré bolo skrze neposlušnosť a prestúpenie oddelené od Boha a uvrhnuté do smrti.
Na počiatku nadprirodzeného stvorenia Boh vytrhol padlé ľudstvo z moci Satana prostredníctvom druhého – posledného Adama, keď bol do sveta narodený Syn Boží zatônením Márie a splodením skrze Svätého Ducha. Prostredníctvom vykúpenia a zmierenia bola škoda napravená a obecenstvo s Bohom obnovené a my sme obdržali prijatie za synov (Gal. 4:4-7) – „...Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet...“ (2. Kor. 5:19).
Tajomstvo vykúpenia strateného ľudstva spočíva v tom, že Vykupiteľ sám, ako Slovo, ktoré bolo na počiatku, nadobudol telo z mäsa, stal sa úplnou ľudskou bytosťou, takže vo Svojom mäsitom tele mohol zástupne zomrieť, zostúpiť nadol poraziac smrť a peklo a zjavujúc nový život Svojím vzkriesením. Pretože k pádu do hriecha došlo v tele z mäsa a krvi, vykúpenie padlého ľudstva sa tiež muselo stať v tomto tele, aby mohla byť na Golgotskom kríži vyliata svätá Krv, v ktorej spočíval Božský život.